V tichých Tadových hlbkach Kuiperovho pásu navštívila americká sonda New Horizons malé teleso oficiálne označené ako (486958) 2014 MU69 a neoficiálne prezývané Ultima Thule (čo znamená za známym svetom). Stalo sa tak v prvých hodinách Nového roku 2019 po uplynutí viac ako troch rokov od historickej návštevy Pluta (14. júla 2015) sa Ultima Thule stalo najvzdialenejším vesmírnym objektom, ktorý kedy zblízka skúmala pozemská sonda. Podarilo sa to vo vzdialenosti 6,6 miliardy km od Zeme.

Kuiperov pás

Telesá v Kuiperovom páse nie sú asteroidy, aké krúžia v hlavnom páse asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupitera, ani kométy, ktoré k nám prilietajú z Oortovho oblaku komét z ešte väčšej vzdialenosti od Slnka. Preto budeme dalej o Ultime hovoriť len ako o objekte či o telese. Ultima Thule obieha okolo SInka po málo excentrickej dráhe pod uhlom 2,5 stupňa. Okolo Slnka obehne raz za 298 rokov.

Tretia zóna slnečnej ríše

Informácie získané sondou New Horizons sľubujú odkryť tajomstvá tzv. tretej zóny slnečnej ríše, teda veľmi vzdialených objektov, ktoré zostali akoby zamrznuté v čase formovania našej slnečnej sústavy pred 4,5 miliardy rokov. Potvrdenie o úspešnom prelete sondy okolo malého telesa za dráhou Pluta doputovalo do riadiaceho strediska Johns Hopkins University’s Applied Physics Laboratory v Laurele v americkom štáte Maryland až po desiatich hodinách od času preletu. Bolo to preto, lebo sonda nebola v čase najväčšieho priblíženia v kontakte s riadiacim centrom a tiež preto, lebo rádiový signál zo sondy letel na Zem celých šesť hodín. Ešte deň pred preletom okolo Ultimy varoval hlavný výskumný pracovník Alan Stern: Nemôžem vám sľúbiť úspech, sme na hraniciach možností tejto sondy.

Sonda posiela svoje pozorovania na Zem veľmi pomaly, nie rýchlejšie než 1 000 bitov za sekundu. Stern upozorňuje, že najlepšie snímky a spektrá objektu 2014 MU69 budeme mať asi až vo februári.